Hodnotenie žiakov sa riadi nasledovnými dokumentmi:

Hodnotenie žiakov nižšieho stupňa 8-ročného gymnázia sa riadi Metodickým pokynom č. 22/2011 na hodnotenie žiakov základnej školy.  

Hodnotenie žiakov vyššieho stupňa 8-ročného gymnázia a žiakov 4-ročného gymnázia sa riadi Metodickým pokynom č. 21/2011 na hodnotenie žiakov stredných škôl. 

Pre predmet matematika na gymnáziu bola pre šk. rok 2016/17 predmetovou komisiou schválená nasledovná stupnica prevodu dosiahnutej percentuálnej úspešnosti žiakov na známky – pre hodnotenie písomných skúšok a testov:

100% - 90%...............výborný (1)

89% - 75%.................chválitebný (2)

74% - 55%.................dobrý (3)

54% - 30%.................dostatočný (4)

29% - 0%...................nedostatočný (5)

Pokiaľ je v IZK zapísané „n“ znamená to, že žiak nezabsolvoval niektorú z hodnotených aktivít (kontrolku, test, skúšanie, projekt) a MUSÍ si uvedenú aktivitu dorobiť po individuálnej dohode s vyučujúcim.

 

V predmete MATEMATIKA sú vedomosti žiakov preverované nasledovne:

1. Najčastejšie formou písomných skúšok:
   1. krátkych tzv. „10-minútoviek“ (väčšinou krátke výpočty, opakovanie aktuálneho učiva - vopred sa neoznamujú);
   2. štandardných písomných testov (opakovanie menších častí tematických celkov - vopred sa neoznamujú);
   3. súhrnných písomných testov (štvrťročné opakovanie - termín je vždy vopred známy).
2. Formou ústnej odpovede: ústne skúšanie je doplnkom ku písomnému;

3. Formou prezentovania projektov, referátov a pod. (jednotlivci, 2-jice, skupiny).
4. Formou priebežného celoročného hodnotenia aktivity žiakov na vyučovacích hodinách –  hodnotenie "prémiovými bodmi" to sú body z nuly, ktoré v celkovom hodnotení navýšia počet záskaných bodov ale nenavyšujú základ bodov, ktoré mohli žiaci získať. Tieto prémiové body je možné získať väčšinou za:
   1. aktivitu na hodine;
   2. vyriešenie prémiových úloh v teste;
   3. vyriešenie dobrovoľných domácich úloh;
   4. formulovanie logického záveru pri riešení problémovej úlohy, časti úlohy 
   5. účasť na matematickej súťaži a pod.

 

V predmete Matematika sú vedomosti žiakov hodnotené nasledovne:

• Pridelením počtu dosiahnutých bodov z maximálne dosiahnuteľného počtu bodov.
• Dosiahnuté výsledky žiakov v rámci písomnej skúšky (testu), ústnej odpovede, prezentovania projektu, referátu a pod. aj aktivity na hodinách sú hodnotené bodmi (prevod na známky sa uskutočňuje podľa vyššie uvedenej prevodovej stupnice).
• Celkový dosiahnutý počet bodov žiakom z maximálne dosiahnuteľného počtu bodov za každý polrok sa prevádza na známku podľa vyššie uvedenej prevodovej stupnice.

---------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Výňatok z metodických pokynov pre hodnotenie žiakov

Hodnotenie žiakov nižšieho stupňa 8-ročného gymnázia – základné charakteristiky (spracované podľa Metodického pokynu č. 22/2011):

1. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:

-priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter (formatívne hodnotenie); učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť,

-celkové hodnotenie (sumatívne hodnotenie) žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa  uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.

2. Klasifikácia je jednou z foriem hodnotenia, ktorej výsledky sa vyjadrujú určenými piatimi stupňami.
3. Podklady na hodnotenie výchovno-vzdelávacích výsledkov a správania žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:

  - sústavným sledovaním výkonu žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,

- rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, praktické) a didaktickými testami; uplatňuje aj metódy menej riadené (referáty, projekty, portfóliá) – súbor prác žiaka, ktoré vypovedajú o jeho výkone.

4. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky najmenej dvakrát v polročnom hodnotiacom období:
   1. Po ústnom skúšaní učiteľ oznámi žiakovi výsledok ihneď.
   2. Výsledky hodnotenia písomných prác a praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 10 dní.
5. Prospech žiaka v  jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

         1 – výborný,

         2 – chválitebný,

         3 – dobrý,

         4 – dostatočný,

         5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný):                                                    

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný):                                          

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý):                                                     

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný):

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný):

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

------------------------------------------------------

Hodnotenie žiakov vyššieho stupňa 8-ročného gymnázia a žiakov 4-ročného gymnázia – základné charakteristiky (spracované podľa Metodického pokynu č. 21/2011):

1. Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov klasifikáciou.
2. Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami: 1 – výborný, 2 – chválitebný, 3 – dobrý, 4 – dostatočný a 5 –nedostatočný.
3. Hodnotenie žiakov ako nevyhnutná súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu má motivačnú, informatívnu, komparatívnu a korekčnú funkciu.
4. Vo výchovno-vzdelávacom procese sa vykonáva priebežná a súhrnná klasifikácia žiaka. Priebežná klasifikácia sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka. Súhrnná klasifikácia sa vykonáva na konci každého polroka.
5. Podklady na hodnotenie a klasifikáciu výchovno-vzdelávacích výsledkov žiaka získava učiteľ najmä týmito metódami, formami a prostriedkami:
   1. sústavným sledovaním výkonov žiaka a jeho pripravenosti na vyučovanie,
   2. rôznymi druhmi skúšok (písomné, ústne, praktické, didaktické testy).
6. Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky. Žiak by mal byť v priebehu polroka z jedného vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou jedna hodina týždenne vyskúšaný minimálne dvakrát. Z vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou vyššou ako jedna hodina týždenne by mal byť žiak v priebehu polroka skúšaný minimálne trikrát.
7. Učiteľ oznámi žiakovi výsledok každého hodnotenia a klasifikácie so zdôvodnením. Po ústnom vyskúšaní oznámi učiteľ výsledok hodnotenia ihneď. Výsledky hodnotenia písomných skúšok, prác aj praktických činností oznámi žiakovi a predloží k nahliadnutiu najneskôr do 14 dní.

 

Klasifikácia v predmetoch vzdelávacej oblasti matematika a práca s informáciami

Čl. 10

Klasifikácia predmetu matematika

1.     Pri klasifikácii výsledkov dosiahnutých v matematike sa hodnotí v súlade s učebnými osnovami a vzdelávacími štandardami:

a)    celistvosť, presnosť a trvácnosť osvojenia si požadovaných vedomostí a zručností,

b)    schopnosť uplatňovať osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, najmä praktických,

c)     schopnosť využívať skúsenosti a poznatky získané pri praktických činnostiach na riešenie problémových úloh, príp. projektov,

d)    aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o ne a vzťah k nim,

e)    schopnosť vyhľadávať a spracúvať informácie z rôznych zdrojov aj prostredníctvom informačných a komunikačných technológii,

f)      schopnosť zaujať postoj, vyjadriť vlastné stanovisko a argumentovať,

g)    kvalita myslenia, predovšetkým jeho logickosť, samostatnosť a tvorivosť,

h)    kvalita výsledkov činnosti,

i)       schopnosť a úroveň prezentácie vlastných výsledkov práce,

j)      pozícia a činnosť v skupine (pri skupinovej práci), schopnosť spolupracovať,

k)     osvojenie účinných metód samostatného štúdia a schopnosti učiť sa učiť.

2.          Výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka sa v tomto predmete klasifikujú podľa kritérií uvedených v odsekoch 3 až 7 v primeranom rozsahu pre príslušný ročník štúdia.

3.          Stupňom 1 – výborný sa žiak klasifikuje, ak samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, na základe získaných skúseností a poznatkov vie analyzovať zadané úlohy (aj problémové) a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie, aktívne pristupuje k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky, i mimo nich (projekty, predpríprava na skupinovú prácu), prejavuje o ne záujem a zaoberá sa nimi, k danej problematike pohotovo vyhľadáva informácie z rôznych zdrojov, vie ich spracovať (nie skopírovať) na veľmi kvalitnej úrovni, svoj postoj k danej problematike zaujíma bez obáv, vlastné stanovisko vyjadruje presne, vecne a konštruktívne, nemá problém diskutovať a argumentovať na danú tému, myslí logicky správne, zreteľne sa u neho prejavuje samostatnosť a tvorivosť, výsledky jeho činností sú veľmi kvalitné, vlastné výsledky práce prezentuje výstižne, vyjadruje sa gramaticky i štylisticky správne, prezentácia je spracovaná na vysokej estetickej úrovni, pri skupinovej práci je aktívny, spolupracuje so všetkými členmi skupiny, vie vypočuť a akceptovať ich názor na riešenie úlohy, svoj názor prednesie vždy, účinne si osvojuje a uplatňuje metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.

4.          Stupňom 2 – chválitebný sa žiak klasifikuje, ak samostatne, prípadne len s nepatrnými podnetmi vyučujúceho, uplatňuje osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh, na základe získaných skúseností a poznatkov vie analyzovať zadané úlohy (aj problémové) a samostatne navrhnúť primeraný postup na ich riešenie (využitím známych postupov a metód), aktívne pristupuje k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky, menej aktívne mimo nich (projekty), prejavuje o ne záujem a zaoberá sa nimi, k danej problematike vie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, vie ich spracovať (nie skopírovať) na pomerne kvalitnej úrovni, k danej problematike vie zaujať postoj, vlastné stanovisko vyjadruje vecne a konštruktívne, diskutuje a argumentuje na danú tému, myslí správne, v jeho myslení sa prejavuje logika a tvorivosť, výsledky jeho činností sú kvalitné, vlastné výsledky práce prezentuje výstižne, vyjadruje sa gramaticky i štylisticky správne, prezentácia je spracovaná na estetickej úrovni, pri skupinovej práci je aktívny, spolupracuje s členmi skupiny (nie však so všetkými), vie vypočuť a akceptovať ich názor na riešenie úlohy, svoj názor prednesie často, nie však vždy, osvojuje si a uplatňuje metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.

5.          Stupňom 3 – dobrý sa žiak klasifikuje, ak osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh uplatňuje samostatne, občas potrebuje usmernenie vyučujúceho, zadané úlohy (aj problémové) vie riešiť pomocou známych postupov a metód, k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky pristupuje so záujmom, ale potrebuje podporu a pomoc vyučujúceho, príp. spolužiakov, menej aktívne pristupuje k úlohám mimo vyučovacích hodín (projekty), k danej problematike vie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, vie ich spracovať (nie skopírovať) na priemernej úrovni, k danej problematike vie zaujať postoj, vlastné stanovisko vie vyjadriť priemerne, diskutuje, ale neargumentuje na danú tému, jeho myslenie je takmer vždy správne, tvorivosť sa prejavuje len s usmernením vyučujúceho, výsledky jeho činností sú dobré, vie prezentovať vlastné výsledky práce, vyjadruje sa gramaticky správne, v štylistike sa vyskytujú malé nedostatky, prezentácia je spracovaná na priemernej úrovni, pri skupinovej práci je aktívny, spolupráca s členmi skupiny je na nízkej úrovni, vie vypočuť a akceptovať názor na riešenie úlohy, málokedy prednesie svoj názor, vyvíja snahu osvojiť si a uplatňovať metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.

6.          Stupňom 4 – dostatočný sa žiak klasifikuje, ak osvojené vedomosti a zručnosti pri riešení úloh uplatňuje iba za aktívnej pomoci vyučujúceho, zadané úlohy vie riešiť len pomocou známych postupov a metód, ktorým rozumie len čiastočne, ovláda základné pojmy a vie predviesť jednoduché zručnosti, k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky pristupuje s nízkym záujmom, potrebuje podporu a pomoc vyučujúceho, príp. spolužiakov, menej aktívne pristupuje k úlohám mimo vyučovacích hodín (projekty), k danej problematike vie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, nevie ich však spracovať, len skopírovať na podpriemernej úrovni, k danej problematike vie zaujať postoj zriedka, vlastné stanovisko vie vyjadriť priemerne, na danú tému diskutuje málokedy, jeho logika myslenia je na nižšej úrovni a myslenie nie je tvorivé, výsledky jeho činností sú podpriemerné, vie prezentovať vlastné výsledky práce, vyjadruje sa čiastočne správne, prezentácia je spracovaná na podpriemernej úrovni, pri skupinovej práci je pasívny, vie vypočuť a akceptovať názor na riešenie úlohy, zriedka prednesie svoj názor, s ťažkosťami vyvíja snahu osvojiť si a uplatňovať metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.

7.          Stupňom 5 – nedostatočný sa žiak klasifikuje, ak vedomosti a zručnosti si neosvojil, má v nich závažné nedostatky, zadané úlohy nevie riešiť ani s pomocou vyučujúceho, k činnostiam a problémovým úlohám na hodinách matematiky pristupuje bez záujmu, na úlohách mimo vyučovacích hodín (projekty) sa nezúčastňuje, k danej problematike nevie vyhľadať informácie z rôznych zdrojov, vlastné stanovisko nevie vyjadriť, diskusií sa nezúčastňuje, jeho logika myslenia je na nízkej úrovni a neprejavuje samostatnosť v myslení, výsledky jeho činností sú nedostatočné, vlastné výsledky práce prezentuje len s pomocou vyučujúceho alebo spolužiakov, jeho ústny aj písomný prejav je slabý, pri skupinovej práci je pasívny, vie vypočuť a akceptovať názor na riešenie úlohy, nevie vyjadriť svoj názor, s veľkými ťažkosťami vyvíja snahu osvojiť si a uplatňovať metódy samostatného štúdia a schopnosť učiť sa učiť.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------