MÁME EXPERTA!

Dňa 5. 12. 2012 sa na našej škole uskutočnila medzi žiakmi obľúbená súťaž EXPERT GENIALITY SHOW. Sme veľmi hrdí, že medzi obrovským množstvom súťažiacich sa náš žiak MARTIN VEREŠ z oktávy umiestnil v celkovom hodnotení na krásnom 18. mieste. Výsledky si môžete pozrieť na www.sutazexpert.sk alebo u Mgr. Baánovej. Gratulujeme!

Cieľom projektu je predovšetkým ocenenie učiteľov, ktorí podľa hodnotenia žiakov významne prispievajú k vytváraniu kvalitného vzťahu medzi žiakmi a učiteľmi. Rovnako naši žiaci majú možnosť oceniť svojich učiteľov. Anketa vyzdvihuje dôležitosť vzťahu medzi žiakmi a učiteľmi navzájom. Vedie žiakov k tomu, aby ukázali celému Slovensku učiteľov našej školy, ktorí im dávajú do života okrem  vedomosti, aj vzťah k životu ako takému. Viac info: http://www.zlatyamos.sk/

Súťaž o najlepšieho učiteľa! Od januára sa v súťaži medzi triedami hodnotí aj čistota v triedach! Ako dopadli Vilomeniny na Géčku a súťaž o najkrajšiu vianočnú ozdobu! Hľadá sa predseda študentskej rady! Nielen o tomto sa dočítate v aktuálnej zápisnici z januárového stretnutia študentskej rady - v priečinku študentskej rady.

Ako sa takýto zajo môže stať tvojim? Čítaj viac TU :)

Dňa 20.12.2012 sa počas veľkej prestávky na našom gymnáziu uskutočnila hra Vilomeniny. Päťčlenné tímy, reprezentujúce svoje triedy, si zasúťažili o sladkú výhru veľmi zaujímavým spôsobom. Súťaž bola o vzájomnom pomáhaní, spolupráci v triedach aj komunikácii s profesormi. Tímy mali zohnať čo najviac vecí zo zoznamu, ktorý dostali, a doniesť ich na určité miesto v určitý čas. Ako prví skončili študenti z triedy Oktáva. Gratulujeme! Najdôležitejšie však je, že sa pri tom všetci dobre zabavili – študenti aj profesori. :) (Rebeka a Zuzka, septima) Zopár foto v albume.

Všetkým návštevníkom tejto stránky prajeme príjemné a pokojné prežitie Vianoc a veľa zdravia a spokojnosti v roku 2013!

Trieda  Sekunda  sa zúčastnila dňa 29.11.2012 výstavy v  Atlanis Science Center na Kolibe, kam sme sa dopravili mestskou hromadnou dopravou.

Žiaci sa na exkurzií dozvedeli mnoho vzácnych poznatkov zo sveta fyziky,  astronómie a prírodných vied.  Určite každý už ako dieťa túžil dostať sa do vnútra veľkej bubliny a odletieť preč.  Naši študenti  nelietali,  no do obrovskej bubliny sa dostali a veľmi sa im v nej páčilo. Našli sme aj veľa úloh na logiku, a aj našim triednym hlavičkám trvalo pokiaľ prišli na to...

...„kde je pes zakopaný“. Dozvedali sme sa veľa aj zo sveta kozmonautov, a ich výcviku. Mali sme možnosť vyskúšať si  skafandre ktoré majú ozajstný vesmírny dobrodruhovia z NASA alebo ESA .  Všetci sme si tam našli to, čo nás zaujímalo a ochotný personál nám zodpovedal aj na tie najťažšie otázky.  Nakoniec nás potešili maličkým darčekom pre celú triedu.  Výstava bola náučná a zábavná a študenti sa tešia na podobnú akciu. Pár fotiek z tohto podujatia nájdete v fotoalbume  (Ester  Z. Sekunda) .

Jeden jesenný piatkový večer sme strávili inak ako zvyčajne. Trieda kvinta nám pripravila krásne imatrikulačky plné zábavy a súťaží.

Plní očakávania sme sa okolo piatej večer stretli pred jedálňou. V jedálni nás trieda kvinta rozdelila do piatich farebných tímov. Nikto nevie, podľa čoho. Ani podľa výšky, ani podľa abecedy. Žeby podľa veľkosti topánok? Don Rudy nám začal vysvetľovať, o čo pôjde. Vtedy sa naša škola premenila na Pevnosť Boyard. Súťažilo sa v rôznych disciplínach. Mohli sme si precvičiť svoju fyzickú zručnosť, rozum, spoluprácu pri plnení úloh, no zároveň sme potrebovali aj rýchlosť. Za každú splnenú úlohu sme získali kľúč. Kľúče sme vymieňali za písmená, z ktorých sme mali poskladať slovo. Našou odmenou bol zážitok, ale aj sladká čokoláda. Po súťažiach nasledoval slávnostný imatrikulačný sľub. Po jeho zložení sme dostali odznaky našej školy. Na znak toho, že sme sa stali právoplatnými študentmi nášho gymnázia, nám odstrihli pramienok vlasov. V druhej časti imatrikulácie bola diskotéka. Za tento krásny zážitok by som sa v mene všetkých prímanov rada poďakovala triede kvinte, don Rudymu, ale aj našim učiteľom, ktorí s našimi rodičmi utekali od dverí k dverám spolu so súťažiacimi. Fotografie z akcie nájdete vo fotoalbume. (Monika Mravcová, príma)

               Matúš Bystrický z prímy si takto zaspomínal na novembrový spoznávací výlet, na ktorom sa zúčastnila trieda v Skalici. Niekoľko fotiek nájdete vo fotoalbume.

Náš prvý výlet v Skalici

                Po príchode sme našu izbu privítali potme. Zasvietili sme svetlo a začal sa náš boj o život. Postele boli trošku tvrdšie, ale spať sa dalo. Elektrický radiátor mohol byť inde, lebo mi kúrilo rovno pri hlave. Čoskoro sa boj o život skončil a začali sa ukazovať pekné zážitky. Veľmi sa mi páčila nočná hra, veď čo by to bol za výlet bez trochu strachu, súťaží a tmy. Trvalo to až do ďalšieho dňa a ja som znova otestoval svoju posteľ. Počas piatkového výletu zastala jedna moja noha na Slovensku a druhá v Čechách. Pochutnával som si aj na českých jablkách. Po návrate, sme mali veci premočené, a preto sme ich dali sušiť na radiátor. Čoskoro sme zacítili zápach zhorených šiat, ...

... ale zbytočne sme sa preľakli. Po dobrom obede sme išli do Skalice. Spolu so sprievodcom sme spoznali pamiatky, kostoly a krásy mesta. Videli sme napríklad ľadovňu – chladničku minulosti. Omámila nás aj vôňa trdelníkov pri ich výrobe. Po 122 schodoch sme vystúpili na kostolnú vežu, odkiaľ sme mali mesto ako na dlani. Po príchode a opäť dobrej večeri sme pozerali film. Potom sme išli do izieb a pomaly sme sa chystali už spať, ale vypukla vankúšová vojna. Škoda, že trvala len pár minút. Po krátkom spánku a znovu dobrých raňajkách sme sa začali baliť. Prišli sme domov a dojedali trdelníky. Výlet mohol byť dlhší.

Tentoraz to má všetko pod palcom trieda Kvinta, takže neváhaj a KLIKÁÁÁÁJ - viac sa dozvieš TU - link.

Ako sme zhodnotili kalčetový turnaj v klubovni? Ako dopadli imatrikulačky? Čo nové sa chystá? Dozviete sa v zápise z 3. stretnutia našej študentskej rady - v priečinku študentskej rady.

Autor: Andrej Gerba

Dňa : 5.12.2012

Bratislava Kino Lumiere

Filmy:

1. Nedáme sa umlčať

2. Telo a duša

Pár mojich osobných postrehov:

1. Nedáme sa umlčať

Situácia v arabských štátoch (Tunisko, Egypt, Libanon) monitorovaná v rokoch 2009-2011 bola hlavnou témou tohto filmu. Najsilnejšie zneli premeny spoločnosti v súvislosti s opisom ťažkej situácie počas vlád jednotlivých prezidentov – diktátorov a následnou vlnou revolúcií v týchto štátoch. Odborníci tomuto obdobiu hovoria aj Arabská jar. (...pre celý článok klikni na "viac")

Výpovede žurnalistov a iných aktivistov  z jednotlivých krajín hovorili o zaobchádzaní s oponentmi režimov. Spomienky na kruté zaobchádzanie na polícii, nehumánne reakcie zo strany vlády, neadekvátne spôsoby a prostriedky orgánov štátu proti pokojným demonštráciám ľudu. Ukážky, ako to prebiehalo počas vypočúvania, nám prezentovali skryté kamery, ktorých záznamy sa dostali na verejnosť. Ľudia, ktorí už neuniesli ostré prvky diktatúry, nezamestnanosť a ponižovanie zo strany svojich nadriadených vzali spravodlivosť do svojich rúk a hoci v počiatkoch sa búrili pokojným pokrikovaním hesiel, po tvrdom zásahu polície sa spustilo niečo, čomu hovoríme revolúcia.

Ako oheň zachvátila celú krajinu Tuniska, odkiaľ sa prenášal zo strechy na strechu ďalším štátom, až napokon padali do popolu hlavy nezničiteľných diktatúr. Naše Slovensko má ešte v ušiach stále štrngot kľúčov z námestí, ktorými sa u nás revolúcia hlásala do všetkých končín. Ešte v nás odznievajú výkriky, ktoré búralo to staré, zlé a prosilo to nové, lepšie, aby už prišlo. Naša nekrvavá revolúcia, zamatová, ukončila totalitarizmus v našej krajine, ale nevymizli jeho tiene, ktoré aj dnes tak citeľne strašia spoločnosť. Na diskusii, ktorá nastala hneď po ukončení prvého filmu, sa predstavili dve Tunisanky,  aktivistky , prítomné pri všetkých spoločenských udalostiach tej krušnej doby. Hovorili anglicky, veľmi silne pôsobili ich dojmy, keď porovnávali našu revolúciu s ich a situáciu u nás po 22 rokoch od jej uskutočnenia. Skutočne poznamenali, že u nás sa demokracia menila podivným spôsobom a dúfajú, že u nich sa nebudú tak ľahko vracať do politiky živly dôb minulých, s preoblečenými kabátmi, tak ľahulinko, ako u nás. Asi by stálo zato zamyslieť sa, či sme nadchnutí revolúciou tak pyšnou, tak nekrvavou, nezabudli na to, že nám spoza zadných dverí vbehli do izby tí, ktorí sa na štrngotanie kľúčov dívali iba z najvyšších poschodí ministerských okien. Aby naše drahé Slovensko nebolo negatívnou reklamou pre ,,Arabskú jar“ s prirýchlym obrazom ,,Slovenskej jesene“.

2. Telo a duša

Tento film bol skutočnou ponukou k zamysleniu sa. Telesne postihnutí ľudia nám ukázali ich všedné dni s nevšednou silou ich prežiť. Človek, to telo, ktoré nám bolo dané, i nedané, ten istý človek s rôznym telom a rovnakou dušou. Pri pohľade na obyčajné schody, dvere, chodby, vysoké budovy mi nikdy nepreblesklo hlavou, že boli stavané iba pre ľudí, ktorí sú fyzicky úplní, zdraví. Schody, pre nás tak jednoduchá záležitosť, pre niekoho neprekonateľný problém, prekážka.

Zábery na mladíka s paralyzovanými nohami, ktorý sa stal obuvníkom.

Zábery na matku, ktorá nemala ľavú ruku, a predsa si vyložila na plece svoje dieťa.

Zábery na tehotnú dievčinu bez nôh.

Zábery, tie najneobyčajnejšie zábery, na obyčajných ľudí. V čom je ich obyčajnosť? Sú ľudia. V ničom menší, ani vyšší. Neobyčajnosť bola v ich chápaní seba samých. V dennodennom boji sebaprijatia.

Napriek neprijatiu okolia.

Poznámky ženy bez nôh, že len čo vojde do obchodu, už ju aj vyháňajú, lebo si myslia, že ide žobrať, pôsobia veľmi intenzívne aj na mňa. Ľudská skúsenosť je predvoj, ktorý chráni našu základňu pred porušením. Ale čo viac, ako neustála ponuka z našej strany môže pôsobiť výraznejšie ako znak kresťana. Stále dávanie druhej šance, stále začínať odznova. Od seba k druhým, od iného potom zas k sebe.

Jedna situácia z filmu.

Čakajúci dav pred autobusom. Ľudia stáli, predbiehali sa. Jedna žena sedela. Na vozíku. Vodič jej ponúkol, že môže nastúpiť, dokonca jej s tým pomáhal. Ľudia sa naňho vyrútili s množstvom preklínaní a slov o nespravodlivosti, lebo zrejme o pár minút čakali dlhšie, alebo boli v poprednejších miestach v rade. Vodič nezaváhal, a len čo pomohol žene, pristúpil na ich hru a hádka sa začala stupňovať. Žena poznamenala, že vodič mikrobusu má ťažkú otázku, či vziať postihnutého, či nie. Vziať ho znamená obsadiť viac miesta, a tým pádom prísť o zisk za cestu. Tento vodič bol empatický. V inej ukážke vodič načisto odignoroval hendikepovaných. Na čiernej tvári sa akosi stále javil úsmev. Nebol to úsmev radostného človeka. Neverím, že ani dokonalého. Bolo to mihnutie pier ktoré sa rozbehli tešiť sa svetu, no zastali. Nad ľudskou biedou v srdci. Zastali, aby potom dobehli zameškané. Títo ľudia sa každodenne brodia riekou plnou klzkých kameňov výsmechu, poníženia, neprijatia.  Pritom musia prosiť o pomoc. Ako je to len ťažké. Pritom prosil i sám Kristus. O vodu, o príbytok, o spolubdenie, o prijatie. Stojí to ohromnú pokoru, stojí to ohromné vypätie síl, stojí to stratiť na chvíľu seba. Teda, lepšie povedané ten pekný obraz seba. Ak chceme rešpekt, musíme najprv rešpekt ponúknuť my. Nejde o nespravodlivosť, nejde o ťažký údel života, to zažíva každý z nás, v každom veku, v každom počasí. Tu ide o čosi iné. O prijatie tohto údelu, o sebaobetovaní, sebaprijatí, sebazapieraní, sebadisciplíne. O láske. Lebo ak nemilujeme seba, nebudú nás milovať ani iní, ak neprijmeme seba, neprijmú nás ani ostaní. To ako odrazový mostík vyhŕkne tóny z ľudského srdca a odrazí ich cez vlny morských sĺz až k plachtám, ktoré chcú viať. Kto prestal pádlovať, nesie sa už len prúdom. Ako hocijaký kus dreva. Neprestávajme fúkať do plachiet.

V uplynulých dňoch sme si v Kvinte na hodine náboženstva čítali článok o rehoľnej sestričke, ktorá si založila konto na Twitteri. Volá sa Xiskya Lucia Valladares, pochádza z Nikaraguy. Vyštudovala žurnalistiku a filológiu, teraz pôsobí v Španielsku. Na tejto sociálnej sieti píše myšlienky a názory človeka veriaceho v Boha. Takýmto spôsobom sa pokúša priniesť na internet evanjelium. Naša spolužiačka T. sa s touto sestričkou na Twitteri skontaktovala. Mimochodom, v týchto dňoch sa na tejto sociálnej sieti objaví konto Svätého Otca Benedikta XVI.

Najsamčerstvejšie FOTKY Z IMATRIKULAČIEK!!! Ďakujeme Matejovi Čárskemu za profi výkon - FOTO v galérii. Veríme, že čoskoro pribudne aj článok.

     Srdečne Vás pozývame na 2. ročník vianočného predaja kníh. Bude sa konať počas adventných oratórií, v Spojenej škole Svätej Rodiny na Gercenovej 10, každú nedeľu 2.12., 9.12., 16.12. a 23.12. v čase od 15:00 - 17:00.

          Narozdiel od minulého roka, budú knihy na druhom poschodí, pri učebniach nemeckého a francúzskeho jazyka. Nájdete tu veľa, veľa titulov z kresťanských vydavateľstiev a aj tu platí, že je lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Prídite, ste vítaní.

Dňa 27. 11. o 17. hod sa uskutoční rodičovské združenie. Rodičia sa môžu informovať o prospechu a správaní žiakov u triednych učiteľov a učiteľov jednotlivých predmetov.

Odpoveď nájdete tu

Text Petície za spravodlivé, hospodárne a nediskriminačné financovanie slovenského školstva je možné podpísať na rodičovskom združení 27. 11. 2012.